Rytiersky rád v minulosti tvorili hlavne mnísi. Keď nepriatelia okupovali kláštory mnísi sa chytili zbrane a mnoho z nich sa už nevrátilo k duchovnému poslaniu. Koncom 11.stor. a začiatkom 12.stor. vzniklo v Svätej Zemi mnoho rytierských rádov určených na obranu kláštorov, hradov a území v Palestíne, ale aj na ochranu pútnikov na posvätné miesta. V erboch rádov sa často objavuje heraldická figúra-kríž. rytierov v ráde spájala prísaha alebo kódex (čistota, poslušnosť, chudoba...). Prvou myšlienkou bola ochrana pútnikov do Svätej zeme, no neskôr rytierov rádov zatiahla túžba po bohatstve a majetkoch. To viedlo k rozporom medzi veliteľmi rádov (tzv. veľmajstrami) a medzi Svätou stolicou. Rády boli postupne rozpustené. Najznámejšími rádmi boli: Rád templárov, Rád maltézskych rytierov, Rád mečových bratov, Rád nemeckých rytierov, Rád teutónov, Rád johanitov... . Najznámejšími veľmajstrami boli Jakub (Jacques) de Molay, Siegfried von Feuchtwagen.